Existuje reálna hrozba vypuknutia veľkej epidémie, ktorá by mohla zničiť dlhoročné úspechy a preťažiť zdravotnícke systémy.
WHO pomenovala príčiny šírenia malárie / foto: pixabay.com
Svetový boj proti malárii stratil dynamiku v dôsledku klimatických zmien, odolnosti parazitov voči liekom a znižovania finančných prostriedkov, varovala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Ako uvádza The Telegraph, podľa výročnej správy WHO zverejnenej vo štvrtok malária, ktorá postihuje najmä deti v Afrike, v roku 2024 zabije 610 000 ľudí, pričom rok predtým ich bolo 598 000. Počet prípadov stúpol na 282 miliónov, čo je najviac od roku 2000.
Peter Sands, riaditeľ Globálneho fondu, ktorý financuje programy boja proti malárii, uviedol, že hoci sa už desaťročia varuje pred rizikom stagnácie, v súčasnosti počet prípadov jednoznačne stúpa. Povedal, že existuje reálna hrozba vypuknutia veľkej epidémie, ktorá by mohla zničiť dlhoročné úspechy a preťažiť zdravotnícke systémy.
Napriek výraznému pokroku v znižovaní počtu úmrtí na túto chorobu vo svete od začiatku 21. storočia sa v posledných rokoch úspechy zastavili. Štyridsaťsedem krajín je v súčasnosti certifikovaných ako krajiny bez malárie, zatiaľ čo počet prípadov v Etiópii, na Madagaskare, v Afganistane a Jemene narastá.
WHO pripisuje šírenie choroby dvom komplexným faktorom: parazitovi malárie a komárom prenášačom. Medzi príčiny vypuknutia choroby patrí zmena klímy, ktorá vytvára teplé a vlhké podmienky priaznivé pre komáre a šíri ich do predtým neinfikovaných oblastí.
Sands poznamenal, že malária sa mnohým ľuďom v bohatých krajinách javí ako vzdialené riziko, ale treba si uvedomiť, že pred 50 rokmi ohrozovala južnú Európu a pred 25 rokmi USA. V dôsledku klimatických zmien, rezistencie voči liekom a nových druhov komárov sa choroby prenášané komármi, ako sú horúčka dengue, chikungunya a malária, šíria na nové územia.
Rezistencia na známe lieky vrátane artemisinínu, kľúčového prostriedku na kontrolu chorôb, bola zaznamenaná najmenej v ôsmich krajinách. Rezistencia voči pyretroidom – hlavnej triede insekticídov na ošetrovanie domov a sieťok proti komárom – bola za posledných päť rokov zaznamenaná tiež v 48 krajinách.
Okrem toho konflikty a nestabilita sťažujú dodávanie liekov a sietí a vnútorne vysídlené osoby sa ocitajú na miestach so zlými hygienickými podmienkami, čo zvyšuje riziko uštipnutia komárom. Okrem toho sa finančná podpora bohatých krajín za posledný rok znížila približne o 21 %, čo ohrozuje zásobovanie Afriky životne dôležitými materiálmi na boj proti malárii.
Napriek zhoršujúcej sa situácii vedci konštatujú, že nové nástroje na boj proti malárii už zachránili životy. Patria medzi ne dve vakcíny – R21 a RTS,S – ktoré sa v Afrike zavedú v roku 2024 a podľa pilotných štúdií znižujú úmrtnosť o 13 %. Taktiež rozsiahle používanie sietí ošetrených insekticídom chlorfenapyr zabránilo najmenej 13 miliónom prípadov.
Riaditeľ WHO Tedros Adanom Ghebreyesus poznamenal, že nové nástroje dávajú nádej, ale stále pretrvávajú významné výzvy. Zdôraznil, že rastúci počet prípadov a úmrtí, hrozba rezistencie a znižovanie financovania by mohli vrátiť späť úspechy dosiahnuté za posledných dvadsať rokov.
Prichádza nová „pandemická hrozba“
Pripomeňme, že vedci zistili, že proti vtáčej chrípke nefunguje kľúčový obranný mechanizmus organizmu – horúčka, ktorá zvyšuje vnútornú teplotu, čo sťažuje vírusom rozmnožovanie a spôsobuje závažné ochorenia. Vírusy ľudskej chrípky sa zvyčajne zdržiavajú v horných dýchacích cestách, kde sa teplota pohybuje okolo 33 stupňov Celzia a pri horúčke sa môže zvýšiť až na takmer 41 °C. Práve to spomaľuje infekciu a poskytuje určitý čas imunitnému systému na prekonanie ochorenia.
