Je normálne ospravedlniť sa, ale len vtedy, keď je chyba skutočne na strane druhej osoby.
Niektorí ľudia sa počas rozhovoru dokážu ospravedlniť za nič, aj keď nič zlé neurobili / foto depositphotos.com
Mnohí ľudia sa ospravedlňujú bez rozmýšľania a bez toho, aby analyzovali, čo ich k tomu viedlo. Často sa to deje reflexívne, napríklad keď niekto do niekoho vrazí alebo sa ospravedlní, keď iný človek poruší jeho hranice. Časom sa tento zvyk natoľko zakorení, že sa ľudia začnú ospravedlňovať za svoje pocity, vyjadrenie svojich potrieb alebo dokonca za rozumnú radu. Americký psychológ Mark Travers, PhD, o tom píše pre Forbes.
„Je v poriadku ospravedlniť sa, ale len vtedy, keď je niekto naozaj na vine. Problém nastáva, keď sa ospravedlnenie stane mimovoľnou reakciou, ktorá sa používa na zmiernenie napätia v danom momente, ale časom podkopáva vašu sebaúctu. Zvyk prílišného ospravedlňovania je významným vzorcom správania, ktorý má často korene v ranej dynamike vzťahov, tendenciách pripútanosti a spôsoboch, akými sa ľudia učia vyhýbať konfliktom,“ vysvetlil odborník.
Psychológ preto vymenoval štyri výskumom overené psychologické dôvody, prečo sa môžete príliš ospravedlňovať, aj keď ste neurobili nič zlé.
Ospravedlňujete sa, pretože ste si v detstve vypestovali návyk autocenzúry
Autocenzúra je vzorec správania, pri ktorom ľudia potláčajú svoje potreby a pocity, aby si udržali vzťahy. Prvýkrát bol zistený pri štúdii vzťahových vzorcov u žien, ale ďalšie štúdie ukázali, že sa môže vyvinúť aj u mužov.
Konkrétne štúdia z roku 1992 uverejnená v časopise Psychology of Women Qterly zistila, že autocenzúra sa často začína v rodinách, kde sa konflikt vníma ako nebezpečenstvo alebo kde láska a uznanie závisia od podriadenosti. Takíto ľudia sa v dospelosti rýchlo ospravedlňujú, aby znížili napätie, obnovili harmóniu a vyhli sa sklamaniu druhých.
„Keď sa konflikt zdá byť hrozivý, „prepáč“ sa stáva rýchlym spôsobom, ako dosiahnuť emocionálne bezpečie. Zabraňuje eskalácii hádky, ale zároveň bráni vytvoreniu skutočného vzťahu. Časom sa človek naučí, že jeho hlas má hodnotu, a ospravedlnenie sa stane stratégiou na udržanie pokoja,“ dodal psychológ.
Ospravedlňujete sa, pretože ste veľmi citliví na pocit viny
Niektorí ľudia pociťujú vinu silnejšie a rýchlejšie ako iní. Napríklad štúdia uverejnená v časopise Journal of Psychology and Social Psychology ukazuje, že ľudia s vysokou mierou empatie voči druhým majú výraznú tendenciu cítiť vinu.
„Na základe týchto zistení by sa dalo tvrdiť, že ľudia s vysokým sklonom k vine častejšie preberajú zodpovednosť za napätie vo vzťahu, aj keď neboli zdrojom konfliktu. U ľudí so sklonom k obviňovaniu je nepríjemný pocit, že by sa niekto mohol rozčúliť, taký silný, že ospravedlnenie sa stáva reflexívnym pokusom regulovať vnútorné napätie. Cieľom nie je vziať na seba vinu, ale obnoviť rovnováhu vo vzťahu,“ zdôraznil Travers.
Ospravedlňujete sa, pretože váš štýl pripútanosti spôsobuje, že konflikt pociťujete ako hrozbu
Výskum pripútanosti dôsledne ukazuje, že ľudia s úzkostnými vzťahmi zvládajú konflikty inak ako ľudia, ktorí zažili bezpečnú pripútanosť na začiatku života.
„Ľudia s úzkosťou z pripútania sa často nadmerne ospravedlňujú, pretože sa boja, že budú opustení alebo odsúdení. Rýchle ospravedlnenie je spôsob, ako si udržať intimitu a minimalizovať riziko rozpadu vzťahu. Ľudia s vyhýbavým typom pripútanosti nemajú radi emocionálne konflikty. Môžu sa ospravedlniť len preto, aby ukončili interakciu a stiahli sa do emocionálneho odstupu,“ vysvetlil doktorand.
Ospravedlňujete sa, pretože ste sa naučili vyhýbať sa konfliktom za každú cenu
Mnohé ospravedlnenia môžu poukazovať aj na naučenú reakciu na konfliktné situácie, ktoré boli nepredvídateľné, výbušné alebo emocionálne intenzívne.
„Štúdia publikovaná v roku 2017 v časopise Current Opinion in Psychology zistila, že keď ľudia čelia chronickému medziľudskému stresu, majú tendenciu vracať sa k regulačným taktikám, ktoré sa naučili ako deti vo svojom ranom prostredí, často v súlade so svojimi štýlmi pripútania,“ uviedla psychologička.
Traversová teda uviedla, že jedinci s históriou chronického medziľudského stresu majú v dospelosti väčšiu pravdepodobnosť, že budú používať upokojujúce správanie alebo sa vyhýbať konfliktom.
Ako sa prestať márne ospravedlňovať?
Odborník radí prestať skôr, ako povieme ďalšie „prepáč“. Najprv sa spýtajte sami seba, či sa cítite zodpovední alebo len nepríjemne, a potom pokračujte v dialógu.
„Skúste nahradiť slová. Namiesto ‚Prepáčte, že meškám‘ povedzte ‚Ďakujem, že ste počkali‘. Namiesto ‚Prepáčte, že vás opäť obťažujem‘ povedzte ‚Vážim si vašu podporu‘. Uveďte, čo cítite. Niekedy je ‚cítim úzkosť z tohto rozhovoru‘ úprimnejšie ako ‚prepáčte‘,“ zdôraznil odborník.
Prečítajte si tiež: „Ak chcete, aby sa vám niečo stalo, musíte sa obrátiť na lekára:
Ďalšie tipy od psychológov
Už skôr psychológovia odhalili, čo vlastne posilňuje páry. Podľa nich existuje jeden atribút, a to pojem „vzájomné ovplyvňovanie“, vďaka ktorému ste ochotní nechať sa formovať potrebami, zraniteľnosťou a názormi svojho partnera a dokonca niečo zmeniť vo svojom správaní.
Psychologička zároveň pomenovala dve veci, ktoré je najlepšie partnerovi nikdy nehovoriť. Poznamenal, že výskumy čoraz viac ukazujú, že vedieť, kedy mlčať, niekedy pomáha udržať vzťah pri živote oveľa spoľahlivejšie ako priama úprimnosť.
